NÁRODNÝ PARK SLOVENSKÝ KRAS

NÁRODNÝ PARK SLOVENSKÝ KRAS

Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggtelekským národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65 km2 vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska. Za chránenú krajinnú oblasť bol Slovenský kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra



  


Adresa:  

Ubytovanie Žaneta

Tichá 411

049 41 Krásnohorské Podhradie

Telefón:

+421 905 585 048

+421 907 910 419

E-mail:

info@ubytovaniezaneta.sk




WiFi




  NÁRODNÝ PARK SLOVENSKÝ RAJ

NÁRODNÝ PARK SLOVENSKÝ RAJ

Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska leží v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria a juhovýchodnej časti Fatransko-tatranskej oblasti. Oblasti horského pásma Slovensého raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku. Je charakteristický členitým terénom - roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomůckami




  DOMICA

DOMICA

Domica je najväčšia jaskyňa Slovenského krasu. Zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu. Nachádza sa v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1315 m. Objavil ju Ján Majko 3.10. 1926. Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺškou 140 m. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota jaskyne sa pohybuje od 10,2°C do 11,4°C a vlhkosť od 95 do 98%. Viac na www.domica.info




  SILICKÁ ĽADNICA


SILICKÁ ĽADNICA

Silická ľadnica je zaľadnená priepasť v strednej časti Silickej planiny. Patrí medzi najnižšie položené ľadové jaskyne mierneho klimatického pásma. Je vytvorená v druhohorných strednotriasových vápencoch Silického príkrovu podzemným tokom Čierneho potoka a je súčasťou Silicko-Gombaseckého podzemného hydrologického systému. Vznikla prepadnutím stropu staršieho podzemného dómu asi pred 2000 rokmi. Inverzia flóry a fauny. Významná archeologická lokalita. Nachádza sa neďaleko obce Silica a je voľne prístupná. Národná prírodná pamiatka je tiež od roku 1995 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.




  DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA

DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA

Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Stratenskej hornatine, na severnom svahu vápencového vrchu Duča, neďaleko baníckeho mestečka Dobšiná v Národnom parku Slovenský raj. Vchod do jaskyne, ktorý leží vo výške 970 m n.m., čo je približne 130 m nad hladinou rieky Hnilca, bol známy oddávna ako „Studená diera“. Do spodných častí jaskyne prvýkrát prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi za pomoci svojich priateľov G. Langa a A. Megu 15. júna 1870. Verejnosti bola jaskyňa sprístupnená už rok po jej objavení a roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená. Z celkovej dĺžky jaskyne 1 232 m (alebo 1 483 m) je verejnosti sprístupnený okruh dlhý 475 m. Podzemné priestory vznikli mechanickou a chemickou činnosťou vôd Hnilca v svetlosivých vápencoch stredného triasu (wettersteinské vápence), ktoré ležia, tak ako v celom Slovenskom raji, na nepriepustných spodnotriasových bridliciach. Výskyt riečnych štrkov splavených Hnilcom z Kráľovej hole, ako aj zachované oválne tvary chodieb v kvapľových častiach svedčia o tom, že vznikla eróziou podzemného toku rieky vo dvoch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 50 m. Vlastný jaskynný priestor vznikol korozívnou činnosťou presakujúcej vody a jaskyňa má v základných črtách normálny krasový charakter. Rieka Hnilec svojou erozívnou činnosťou, často za pomoci unášaných okruhliakov patriacich až ku komplexom Kráľovej hole, premodelovala podzemné priestory a čiastočne utvorila priaznivé predpoklady pre prepadávanie povál a skalné rútenia. Tieto deje utvorili i vlastný priestor jaskyne s osobitným mikroklimatickým režimom. Dnešné priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne boli pôvodne spojené so Stratenskou jaskyňou. Osamostatnili sa až po zrútení jaskynného stropu, keď ich sutinový zával oddelil od ostatných častí systému a čiastočne uzavrel cirkuláciu vzduchu. Jaskyňa tým nadobudla tvar vrecovitej dutiny širokej 180 m a hlbokej 70 m s jedným otvorom na povrch, čo bolo príčinou vzniku osobitých mikroklimatických pomerov a jej zaľadnenia.V zimnom období ním vnikal do jaskyne vonkajší studený vzduch, ktorý schladil jej ovzdušie i steny pod 0 °C. Presakujúca voda mrzla a vytvárala ľadové stalaktity, stalagmity, ľadopády a podlahový ľad. Hrúbka podlahového ľadu dosahuje 25 m, plošná rozloha okolo 11 200 m2 a objem sa odhaduje na 145 000 m3 ľadu. Ľad je zreteľne vrstevnatý, s hrúbkou vrstvičiek približne 3 - 5 mm. Priemerná ročná teplota jaskyne (Veľkej siene) je -1 °C, relatívna vlhkosť 96-99%. Okrem podlahového ľadu sú pozoruhodné mohutné ľadové stĺpy a vodopády vo Veľkej sieni (Niagara), ľadové záclony, Veľká opona a Organ v Prízemí. Zaľadnené sú len vstupné časti jaskyne, kam má prístup prechladený vonkajší vzduch. Zadné a spodné priestory sú bez ľadu so zvetranými kvapľovými útvarmi. Vstupný priestor predstavuje 180 m širokú podzemnú dutinu, klesajúcu od vchodu 30 - 40° na juhovýchod do hĺbky 70 m. Nahromadený ľad v nej vytvoril niekoľko samostatných častí, ako Malú sieň, Veľkú sieň, Zrútený dóm, Ruffínyiho koridor a Prízemie s ľadopádom. Najväčší priestor jaskyne tvorí Veľká sieň elipsovitého tvaru, ktorá je dlhá 72 m, široká v strede 42 m a vysoká 7 až 10 m. Najväčší ľadový stĺp zvaný Studňa meria 9 m. Dobšinská ľadová jaskyňa je typom staticko-dynamickej jaskyne. Vysokou polohou vchodu a vrecovitým charakterom vzniká osobitná cirkulácia vzduchu: V zimnom období vniká studený vzduch z povrchu do podzemia a ako ťažší vytláča ľahší teplejší vzduch a zároveň ochladzuje steny jaskyne. V zimnom období klesá teplota až na -5 °C. Oteplenie nastáva iba v letnom období, keď priestormi medzi prepadliskom Duča a vchodom do jaskyne prúdi teplejší vzduch. Tak nastáva čiastočná cirkulácia vzduchu, a preto nemožno hovoriť o čistom statickom type jaskyne, ale o type staticko-dynamickom. Najoptimálnejšie podmienky pre tvorbu ľadovej výzdoby sú v jarnom období, keď povrchové vody prechádzajú puklinami a v priestoroch namŕzajú v podobe rozmanitých útvarov. Miestami sa vplyvom sublimácie utvára i povlak inoväte, čo dodáva podzemným priestorom osobité čaro




  SILICKÁ PLANINA

SILICKÁ PLANINA

Silická planina je najväčšia z planín Slovenského krasu, má rozlohu asi 150 km2 a rozprestiera sa v jeho centrálnej resp. južnej časti. Nachádza sa na území dvoch štátov - Slovenska a Maďarska. Jej povrch tvorí vlastne náhorná vápencová plošina. V severnej časti dosahuje výšku okolo 679 m n. m. (Malý vrch), v južnej okolo 500 m n. m. Územie planiny je zo západu veľmi ostro ohraničené kaňonom Slanej, z juhu Rimavskou kotlinou, zo severu ohraničenie tvoria strmé stráne, ktoré oddeľujú planinu od Rožňavskej kotliny a od východnejšie situovaných planín je Silická planina geomorfologicky oddelená depresiou (sedlom) Sorošky resp. západným uzáverom Turnianskej kotliny. Od planiny Dolného vrchu ju oddeľuje výrazný zlom - rozhranie na povrch vystupujúcich werfénskych hornín (bridlice spodného triasu) a wettersteinských vápencov v oblasti vyvieračky Studňa pri hradnom buku. Silická planina má vytvorené prakticky všetky formy typicky krasového a sčasti i fluviokrasového reliéfu. Výškové rozdiely medzi jednotlivými planinami sú značné, celkový výškový rozdiel ich plošín činí v priemere od 80 – 100 m




  JASOVSKÁ JASKYŇA

JASOVSKÁ JASKYŇA

Jasovská jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase pri Jasove. Nachádza sa v najvýchodnejšej časti Slovenského krasu, pri obci Jasov. Umelý vchod leží v údolí Bodvy vo výške 256 m n.m., prirodzený otvor, ktorý dnes slúži ako východ, vo výške 286 m. Jasovská jaskyňa je najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku: už roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. V rokoch 1922 až 1924 boli objavené aj nižšie ležiace časti jaskyne. V roku 1924 vybudovali v jaskyni betónové chodníčky a zaviedli elektrické osvetlenie. Jej dĺžka je 2148 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 852 m. Jasovská jaskyňa vznikla v masíve Jasovská skala, ktorý tvoria čisté svetlosivé druhohorné vápence. Je utvorená v piatich poschodiach, ktoré sú pospájané komínmi. Oválny tvar chodieb a povalové korytá dokazujú, že ju vytvorili vody riečky Bodvy, ktoré vnikali do úzkych puklín, rozširovali ich a vytvorením podzemného toku formovali chodby pozdĺž tektonických porúch. Na križovatkách puklín vznikli v dôsledku odlamovania sa skál rozsiahlejšie dómy, ako Dóm netopierov, Bludisko a pod. Kvapľové útvary majú podobu mohutných nástenných vodopádov (Starý dóm, Netopierí dóm, Veľký dóm), zväčša už odumretých a zvetrávajúcich do siva. V Starom dóme sú stalagnáty s obvodom až 18 m. Miestami sa objavujú na povale aj svieže tenké brká (Veľký a Biely dóm, Brková chodba), ako aj palicovité stalagmity (Medvedia sieň). Charakteristické brčkovité stalaktity a mohutné pagody rôzneho tvaru a sfarbenia bohato zdobia veľké, vodou vyerodované podzemné priestory. Častým javom sú jaskynné škrapy.




  OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ JASKYŇA

OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ JASKYŇA

Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Jej dĺžka je 300 m. Aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných dutinách. Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1972 v dĺžke 230 m, ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete. Je národnou prírodnou pamiatkou a je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.




  GOMBASECKÁ JASKYŇA

GOMBASECKÁ JASKYŇA

Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase, nachádza sa v chotári obce Slavec v okrese Rožňava. Slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, v súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest neliečia. Nachádza sa uprostred CHKO Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny, v doline rieky Slaná, asi 15 km južne od Rožňavy. Jej vchod leží vo výške 250 m n.m. Jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m. Jaskynné chodby prebiehajú v dvoch horizontálnych úrovniach, s relatívnym prevýšením 10 m[1]. Majú približne horizontálny priebeh a vytvorili sa erozívnou a korozívnou činnosťou podzemnej rieky Čierny potok v tektonických puklinách čistých svetlosivých vápencov stredného triasu. Čierny potok, ktorý zbiera vody na Silickej planine, priteká od Silickej ľadnice a do jaskyne sa dostáva sifónovými priestormi. Z toho vyplýva, že ide o jeden genetický silicko-gombasecký systém. Vývojovo patrí Gombasecká jaskyňa medzi najmladšie slovenské jaskyne. Má však veľmi impozantnú výzdobu, ktorá pozostáva z rôzne sformovaného sintru, sfarbeného bohatou škálou farieb od bielej cez žltú až po okrovú. Európskou zvláštnosťou sú biele brčká, 2 - 3 mm hrubé a až 3 m dlhé, ktoré ostro kontrastujú s červenohnedými povlakmi na stenách. Gombasecká jaskyňa býva označovaná za rozprávkovú. Príroda dala kvapľom, rôzne bizarné tvary a podoby, ktoré sú ešte zvýraznené pestrou farebnosťou a sviežosťou, pretože ich tvorba neustále pokračuje. Medzi najkrajšie priestory patria Mramorová sieň s 8 m hlbokou studňou, Sieň mieru (sieň L. Herényiho), Sieň múdrosti (sieň Viliama Rozložníka), Brková sieň a ďalšie. Jaskyňa má mimoriadne priaznivé mikroklimatické pomery: stálu teplotu okolo 9°C, relatívnu vlhkosť 98%, čistý vzduch a pre človeka priaznivé zloženie aerosolu. Tieto faktory sú dôležité pri liečení niektorých chorôb horných dýchacích ciest. Dosiahnuté výsledky pokusnej liečby v Mramorovej sieni v hĺbke 80 m boli úspešné




  KRÁSNOHORSKÁ JASKYŇA

KRÁSNOHORSKÁ JASKYŇA

Krásnohorská jaskyňa je unikátnym výtvorom prírody zapísaným v zozname svetového prírodného dedičstva. Prehliadková trasa vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, čo je gigantický stĺp vysoký 32,6 m. V súčasnosti je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší kvapeľ sveta. Aj keď to už dnes nie je pravda, je to monumentálny výtvor prírody, ktorý nemá v jaskyniach mierneho klimatického pásma obdobu. Prehliadková trasa v dĺžke 450 m je sprístupnená pomocou drevených lavičiek, ktorými prekonávame podzemný tok tečúci celou hlavnou časťou jaskyne. Ďalej návštevníci prekonajú pomocou lanových traverzov dve podzemné jazerá. Pohyb po lanách nie je ťažký, je však nevšedným zážitkom. Túto prehliadkovú trasu zvládli návštevníci od 6 do 76 rokov, takže je vhodná pre všetkých. Deti mladšie ako 15 rokov musia však prísť v sprievode rodičov. Trasa je pomerne členitá a bezpečný pohyb po nej vyžaduje pevnú obuv. Preto je najlepšie prísť vo vibramách. Ak nemáte možnosť priniesť si pevnú obuv, zapožičiame Vám za poplatok 20 Sk čižmy. Návštevníci sa stretávajú s vodcami v areáli penziónu Jozefína v Krásnohorskej Dlhej Lúke, kde je sklad materiálu vodcovskej služby. Po vystrojení sa pešo presunú ku vchodu do jaskyne (asi 1 km). Aj na tejto trase sa nachádzajú rôzne pozoruhodnosti, ktoré sa oplatí vidieť. Vstupy do jaskyne sú v sezóne (od 15. 6. do 15. 9.) o 9,00, 11,30 a 14,00 hod. Mimo sezóny je potrebné návštevu dohodnúť telefonicky alebo e-mailom vopred. Vzhľadom na obmedzený denný počet návštevníkov to odporúčame aj v sezóne. Viac na www.krasnohorskajaskyna.sk




  MURÁNSKA PLANINA

MURÁNSKA PLANINA

Muránska planina je krajinná oblasť nachádzajúca sa v západnej časti Slovenského rudohoria, v oblasti Spišsko-gemerského krasu. V oblasti žije viacero endemitických druhov fauny aj flóry. Od roku 1997 podlieha planina najvyššiemu stupňu ochrany prírody ako národný park.




  ZÁDIELSKÁ TIESŇAVA

ZÁDIELSKÁ TIESŇAVA

Zádielska tiesňava je monumentálny krasový kaňon s hĺbkou takmer 400 m, dĺžkou 3 km, najužšia šírka dna 10 m. Nachádza sa v Slovenskom krase pri obci Zádiel v Košickom kraji. Je vytvorený vodami pretekajúceho Blatného potoka a je chránený už od roku 1954. Pozornosť zaujme najmä 105 m vysoká ihlanovitá skala vymodelovaná erozívnou činnosťou vody, ktorá pre svoj tvar dostala meno Cukrová homoľa. Cukrová homoľa je najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku.Charakteristiku flóry a fauny podmieňuje hraničné položenie medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím. Územie je známe aj zvratom vegetačných pásiem. Zádielska dolina je známa už od praveku, prechádzala tadiaľto dôležitá komunikácia spájajúca Rožňavskú a Košickú kotlinu, čoho svedkom sú aj skromné historické pamiatky, najmä zo staršej doby bronzovém.


Copyright © JoZo 2006